utorok 27. októbra 2015

Za Jane Eyrovou do Slovenského národného divadla

Nastávajúce chladné mesiace so sebou prinášajú, okrem sychravého a chladného počasia, nevyhnutnosti obliekania viacerých vrstiev, litrov horúceho čaju, každovečerné zapaľovanie vonných sviečok, čítanie kníh pod teplou dekou a rýchlejšie prichádzajúcu nočnú tmu, aj obdobie divadelnej sezóny. Ja divadlo zbožňujem a navštevujem ho oveľa radšej ako kino. Mám šťatie, že u nás vo Zvolene, sa pýšime krásnym divadlom Jozefa Gregora Tajovského, ktorého činoherné predstavenia ma ešte nikdy nesklamali. Tento rok som, však, svoju divácku divadelnú sezónu začala to väčšom štýle.

Netajím sa mojou láskou ku knihe Jane Eyrová, ktorú mám to šťastie zdieľať aj so svojou mladšou sestrou. Príbeh neľúbenej siroty, ktorá s odhodlaním bojuje s prekážkami, ktoré jej život štedro nadelil, sa stal našou súčasťou aj po dočítaní knihy. Ku knižnej predlohe sa, samozrejme, pridružilo aj vzhliadnutie filmovej adaptácie z roku 2011, ktorá je skvelá. Bolo teda úplne prirodzené, že sme hľadali aj iný spôsob ako sa opätovne s našou obľúbenou hrdinkou stretnúť. A našli sme ho!

Slovenské národné divadlo v Bratislave bolo naším opätovným spojencom. Dva mesiace pred predstavením sme mali zakúpené lístky a nevedeli sme sa dátumu predstavenia dočkať. Ten prišiel v nedeľu 11. októbra. V ranných hodinách sme sa teda  vybrali na výlet do nášho hlavného mesta. Upršané počasie a ani dva a pol hodinová cesta nám náladu nepokazili. Ešte pred samotným večerným predstavením, sme obe ulahodili naším maniackym dušiam a povymetali obchody v obchodnom centre. S prichádzajúcou tmou, sme sa odobrali do Novej budovy SND, kde mal byť zakončený náš skvelý spoločný deň.

Na moje prekvapenie predstavenie začalo presne podľa programu, o šiestej hodine večer. Na javisku sa objavilo päť postáv. Štyri z nich stáli poslušne v izbe, ktorá tvorila úvodnú kulisu a zakrývali si oči rukami. Za mohutným stolom sedel muž. Mal prísnu tvár a zvýšeným hlasom kládol svojim deťom otázky. Po malej chvíľke som si uvedomila, že štyri postavy oblečené v dobových šatách sú súrodenci Brönteovci a ten rozzúrený muž je ich otec. Zuzana Fialová, predstaviteľka Charlotte Brönteovej, vynikala svojimi odpoveďami spomedzi ostatných. Bola veľmi uvedomelá a rozumná. Naopak jej sestra Emily v sebe zadržiavala divokosť a dobrodružnú povahu. Anne, to stále sa chichotajúce dievča neposlušne stálo pri svojom bratovi, ktorý najväčšmi robil vrásky na tvári jeho sestrám.

Takto vyzerala úvodná scéna, ktorou začalo činoherné predstavenie. Najskôr sme boli oboznámení s pomermi, z ktorých mladá Charlotte pochádzala. Práve dostala ponuku na napísanie nového románu v troch častiach, ktorý bude vynikať svojimi zvratmi a ženskou hrdinkou, ktorá čitateľky zaujme. Tak vznikla Jane Eyrová, ktorú veľmi verne stvárnila Petra Vajdová. Postavu Eduarda Rochestera veľmi živočíšne zahral Robert Roth, ktorého výkon bol naozaj chvályhodný. Jane bola umiernená, tichá, však, so šibalským úsmevom a poznámkami. Na druhej strane pán Rochester bol energický, rozvážny a v istých momentoch mi svojou výbušnosťou naháňal strach. Zimomriavky na tele som mala hlavne pri výstupoch šialenej neznámej z temnej izby Tornfieldu. 


(Zdroj obrázka: www.snd.sk)

Čo bolo na celom deji zaujímavé, že udalosti zo život rodiny Brönteových a hlavne Charlotte sa prelínal s osudom Jane. Nikdy predtým som si tak naplno neuvedomila do akej miery je toto dielo autobiografické. Autorka trápila Jane podobnými skúškami, akými ju trápil jej samotný osud. Tvrdé podmienky v lowoodskej internátnej škole, trýzniaca láska a túžba po mužovi, ktorého nemohla mať a nenaplnené ambície. To všetko prežívala Charlotte na divadelných doskách spolu s Jane.

Toto spojenie knižnej predlohy so samotným životom mladej autorky bolo skvelé. Je, však, pravda, že pre divákov, ktorí toto dielo nečítali či nevideli film, mohol byť dej a jeho dve línie náročné na pochopenie súvislostí. Väčšina hercov hrala dokonca dvoj úlohy, pri stvárnení živote Charlotte a aj pri rozhrávaní príbehu Jane. Celkový zážitok z hry dotvárali úžasné kulisy a detský spevácky zbor Canens, ktorý svojim účinkovaním zdramatizoval celé predstavenie. Nebolo prekvapením, že na konci vyše troj hodinového prestavenia diváci dožičili hercom búrlivý a opakovaný potlesk. 

Z mojej strany bolo toto predstavenie jedným veľkým pozitívnym šokom a obrovským zážitkom. Nevedela som si predstaviť, ako sa bude dať stvárniť trojdielny rozsiahly román náročný na kulisy a postavy do jedného predstavenia. Moje očakávania boli prekonané a ako čerešničkou na torte bolo prelínanie deja so životom samotnej autorky, čo môj celkový kultúrny zážitok ešte znásobili. Spolu so sestrou sme z divadla odchádzali nadmieru spokojné a plné krásnych pocitov z úžasného divadelného výstupu. Opäť tlieskam skvelým hereckým výkonom, réžií, ale aj všetkým ostatným, ktorý sa na zobrazení tohto románu podieľali, že dokázali tak verne a dramaticky pretvoriť toto prozaické dielo na skvostné činoherné predstavenie. Bol to prekrásny zážitok a úžasné opätovné stretnutie s Jane Eyrovou.

Podeľte sa so mnou v komentároch o Vašich skúsenostiach s divadelnými adaptáciami  obľúbených kníh. Vyhľadávate viac filmové alebo divadelné verzie knižných príbehov? Budem sa tešiť na každý Vás komentár.






























2 komentáre:

  1. ♥♥ Ten deň sa nedal lepšie opísať. Som veľmi rada, že som mala možnosť priblížiť sa k tomuto milovanému dielu nie len cez knihu, film ale aj cez divadlo.. V prvom rada, za to ďakujem Tebe (samozrejme aj sebe, lebo mohla som si vziať hocikoho) :P.
    Ale teraz naozaj, úplne súhlasím s tým ako si to napísala, nevedela som si predstaviť, ako niekto dokáže zahrať toto dielo. Bola som prekvapená a šla by som kludne ešte raz.
    Ďakujem za super deň! ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Moja najdrahšia :) bol to skvelý deň a hlavne bolo úžasné, že sme ho prežili spoločne ♥♥♥♥ Dúfam, že budeme mať ešte veľa takýchto krásnych spoločných spomienok. Ďakujem aj ja Tebe ♥♥♥

      Odstrániť