nedeľa 10. júla 2016

Na úprimnú nôtu

Keď bola úplne malinká, tak som na ňu žiarlila.
Keď začala cupitať po nohách, tak mi kazila všetky obľúbené hračky. 
Keď začala chodiť do škôlky, tak som ju tam musela, proti jej vôli, každé ráno vodiť. 
Keď som sa chcela ísť hrať ku kamarátke, musela som ju neochotne vziať so sebou.
Keď chodila na základnú školu, dennodenne sme sa bili a hádali.
Keď som sa pre niečo nadchla a našla si novú zábavu, začala to po mne opakovať.
Keď chodila na strednú školu, chodila do mojej skrine ako do obchodu.
Teraz, keď je vysokoškoláčka a ja už nebývam doma, sú mi chvíle s ňou neskutočne vzácne.
Je to moja kamarátka, podpora, moje zrkadlo, moje temperamentnejšie a šialenejšie ja...
... je to moja skvelá mladšia sestra, ktorú mám veľmi rada a za mnohé som jej vďačná!







4 komentáre:

  1. Moja drahá ♥ ďakujem, toto som vôbec načakala, napísala si to krásne a veľmi ma to potešilo. :) Aj keď už nie sme spolu tak často o to sú tie chvíle vzácnejšie ...vždy budeš tá najlepšia sestrička :) ♥

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Doufam, ze i moje holky jednou budou mluvit stejne :-) zatim jsme ve stadiu hadani se o hracky a o to, ktera mela co jako prvni :-D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Aj my sme si tým prešli, milá Veronika. Hádali sme sa a bili jedna radosť, aj to je súčasť sesterskej lásky :)

      Odstrániť